geoinformatika a diaľkový prieskum Zeme (GId)
Multimierkové hodnotenie divergentných a konvergentných trendov v priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácii spoločnosti
Cieľ dizertačnej práce je preskúmať vývojové trendy priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácie spoločnosti na rôznych priestorových úrovniach – od globálnej až po vnútromestskú s využitím viacerých zdrojov geopriestorových dát a geoinformatických nástrojov. V práci bude potrebné pre rôzne priestorové mierky identifikovať primerané ukazovatele a zhodnotiť vhodnosť, dostupnosť a spoľahlivosť konkrétnych dát. Pre prispôsobenie dát požadovaným priestorovým jednotkám sa aplikujú metódy areálovej transformácie dát, pričom v záujme využitia obdobných podkladových vrstiev pri medzinárodných komparáciách vývoja v urbánnom prostredí možno vychádzať napríklad z podkladov European Land Monitoring Services (Urban Atlas). Následne sa uskutoční analýza a modelovanie priestorového usporiadania sociálno-ekonomickej stratifikácie obyvateľstva s dôraznom na chronologický aspekt a identifikáciu faktorov vedúcich k tejto stratifikácii. Využijú sa pritom pokročilé štatistické metódy i nástroje geografických informačných systémov. Súčasťou práce bude identifikácia pravidelností priestorového usporiadania v rôznych mierkach a s dôrazom na ich zhodnotenie v kauzálnych súvislostiach.
Preskúmať vývojové trendy priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácie spoločnosti na rôznych priestorových úrovniach – od globálnej až po vnútromestskú s využitím viacerých zdrojov geopriestorových dát a geoinformatických nástrojov.
Brzezinski, M. 2018: Income inequality and the Great Recession in Central and Eastern Europe. Economic Systems, 42(2), 219-247. Majzlíková, E., Vitáloš, M. 2021: Department of Economic Policy Working Paper Series, No. 24: Potential risk of automation for employment in Slovakia: A district- and industry-level analysis. Bratislava (University of Economics in Bratislava). Van Ham, M., Tammaru, T., Ubarevičiené, R., Janssen, H. eds. 2021: Urban Socio-Economic Segregation and Income Inequality - A Global Perspective. Cham (Springer). Xu, W., Engelman, M., Fletcher, J. 2021: From convergence to divergence: Lifespan variation in US states, 1959–2017. SSM: Population Health, 16, 100987.
doc. Mgr. Ladislav Novotný, PhD.
prof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.
geoinformatika a diaľkový prieskum Zeme (GIdAj)
Multimierkové hodnotenie divergentných a konvergentných trendov v priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácii spoločnosti
doc. Mgr. Ladislav Novotný, PhD.
prof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.
geoinformatika a diaľkový prieskum Zeme (GId)
Prehrievanie mesta: modelovanie, dôsledky a zmierňovanie
Cieľom práce je modelovať prehrievanie mesta pre vybrané meteorologické situácie a identifikovať lokality v meste Košice, ktoré sú najviac postihnuté prehrievaním pomocou vhodných mezo- a mikromierkových meteorologických modelov (napr. WRF, ENVI-met, a pod.), modelov distribúcie slnečného žiarenia a povrchovej teploty v GIS-e GRASS ako aj dát z diaľkového prieskumu Zeme. V identifikovaných lokalitách je potrebné zhodnotiť veľkosť a štruktúru obyvateľstva z hľadiska ohrozenosti prehrievaním, a tak určiť najrizikovejšie lokality v meste. Pre tieto problémové lokality a meteorologické situácie navrhnúť možné zmierňovacie opatrenia na zníženie teploty urbánnych povrchov a vzduchu aj s ohľadom na viaceré regulačné predpisy v zastavanom území. Opatrenia navrhovať až na úroveň jednotlivých budov či ulíc. Opatrenia vo forme modifikácie vstupných geopriestorových dát budú použité pre opätovný prepočet modelov, aby bolo možné kvantifikovať ich účinnosť. Navrhované opatrenia budú komunikované so zainteresovanými stranami vrátane obyvateľov, aby bola zistená percepcia a podpora týchto opatrení. Prieskum bude realizovaný pomocou online percepčných máp a štruktúrovaného dotazníkového prieskumu. Výsledky prispejú k tvorbe metodiky na riešenie problému prehrievania miest a definovanie optimálnej implementačnej stratégie vrátane komunikačnej stratégie pre všetky zainteresované strany.
AGHAMOHAMMADI, N., SANTAMOURIS, M. (2023). Urban Overheating: Heat Mitigation and the Impact on Health. Advances in Sustainability Science and Technology. Springer, https://doi.org/10.1007/978-981-19-4707-0_18. AKMAR, A. N., KONIJNENDIJK, C., SREETHERAN, M., NILSSN, K. J. A. (2011). Greenspace planning and management in Klang valley, Peninsular Malaysia. Urban Forestry & Urban Greening, 37(3), pp. 99-107. ALI, S. B., PATNAIK, S. (2018). Thermal comfort in urban open spaces: Objective assessment and subjective perception study in tropical city of Bhopal, India. Urban Climate, 24, pp. 954-967. BECKMANN, S. K., HIETE, M. (2020). Predictors Associated with Health-Related Heat Risk Perception of Urban Citizens in Germany. International Journal of Environmental Research and Public Health, 17(3), 874. CHEN, B., XIE, M., FENG, Q., LI, Z., CHU, L., LIU, Q. (2021). Heat risk of residents in different types of communities from urban heat-exposed areas. Science of The Total Environment, 768, 145052. DERKZEN, M. L., VAN TEEFFELEN, A. J. A., VERBURG, P. H. (2017). Green infrastructure for urban climate adaptation: how do residents’ views on climate impacts and green infrastructure shape adaptation preferences? Landscape and Urban Planning, 157, pp. 106-130. FRANCIS, R. A., LORIMER, J. (2011). Urban reconciliation ecology: The potential of living roofs and walls. Journal of Environmental Management, 92(6), pp. 1429-1437. HAALAND, C., VAN DEN BOSCH, C. K. (2015). Challenges and strategies for urban green-space planning in cities undergoing densification: A review. Urban Forestry & Urban Greening, 14(4), pp. 760-771. HOFIERKA, J. (2022). Assessing land surface temperature in urban areas using open-source geospatial tools. International Archives of the Photogrammetry, Remote Sensing and Spatial Information Sciences - ISPRS Archives 48(4/W1-2022), 195-200. HOFIERKA, J., GALLAY, M., ONAČILLOVÁ, K., HOFIERKA, J. Jr. (2020). Physically-based land surface temperature modeling in urban areas using a 3-D city model and multispectral satellite data. Urban Climate, 31, 100566. HOLEC, J., ŠVEDA, M., SZATMÁRI, D., FERANEC, J., BOBÁĽOVÁ, H., KOPECKÁ, M., ŠŤASTNÝ, P. (2021). Heat risk assessment based on mobile phone data: case study of Bratislava, Slovakia. Natural Hazards, 108(3), pp. 3099-3120. IHA (2022). Institute of Health Analysis at the Ministry of Health of the Slovak Republic. Available at: https://www.health.gov.sk/?iza. KHATIBI, F. S., DEDEKORKUT-HOWES, A., HOWES, M., TORABI, E. (2021). Can public awareness, knowledge and engagement improve climate change adaptation policies? Discover Sustainability, 2(1), pp. 1-24. KULLA, M., NOVOTNÝ, L., PREGI, L., DVOŘÁK, P., MARTINÁT, S., KLUSÁČEK, P., NAVRÁTIL, J., FRANTÁL, B. (2022). The Good, the Bad, and the Nobody. Exploring diversity of perceptions of anaerobic digestion plants in Central and Eastern Europe. Energy Research and Social Sciences, 89, 102644. KOPECKÁ M., SZATMÁRI, D., HOLEC, J., FERANEC, J. (2021). Urban heat island modelling based on MUKLIMO: examples from Slovakia. AGILE: GIScience Series Series, 2(5), pp. 1-11. LEHMANN, S. (2014). Low carbon districts: Mitigating the urban heat island with green roof infrastructure. City, Culture and Society, 5(1), pp. 1-8. LINDBERG, F. (2007). Modelling the urban climate using a local governmental geo-database. Meteorol. Appl. 14, pp. 263–273. LOUGHNAN, M., NICHOLLS, N., TAPPER, N. J. (2012). Mapping heat health risks in urban areas. International Journal of Population Research, 518687. MIRZAEI, P. A. (2015). Recent challenges in modeling of urban heat island. Sustainable Cities and Society, 19, pp. 200-206. MOSER, S. C., PIKE, C. (2015). Community engagement on adaptation: Meeting a growing capacity need. Urban Climate, 14, pp. 111–115. ONAČILLOVÁ, K., GALLAY, M. (2018). Spatio-temporal analysis of surface urban heat island based on LANDSAT ETM+ and OLI/TIRS imagery in the city of Košice, Slovakia. Carpathian Journal of Earth and Environmental Sciences, 13(2), pp. 395–408. PARSAEE, M., JOYBARI, M. M., MIRZAEI, P. A., HAGHIGHAT, F. (2019). Urban heat island, urban climate maps and urban development policies and action plans. Environmental Technology & Innovation, 14, 100341. RAJAGOPALAN, P., SANTAMOURIS, M., ANDAMON, M. M. (2017). Public engagement in urban microclimate research: an overview of a citizen science project. In Schnabel, M. A. (ed). Back to the future: the next 50 years. Wellington (Architectural Science Association), pp. 703-712. SANDHOLZ, S., SETT, D., GRECO, A., WANNEWITZ, M., GARSCHAGEN, M. (2021). Rethinking urban heat stress: Assessing risk and adaptation options across socioeconomic groups in Bonn, Germany. Urban Climate, 37, 100857. SARHADI, F., RAD, V. B. (2020). The structural model for thermal comfort based on perceptions individuals in open urban spaces. Building and Environment, 185, 107260. TAN, P. Y., WANG, J., SIA, A. (2013). Perspectives on five decades of the urban greening of Singapore. Cities, 32, pp. 24-32. TIAN, Y., JIM, C. Y. (2012). Development potential of sky gardens in the compact city of Hong Kong. Urban Forestry & Urban Greening, 11(3), pp. 223-233. WANG, CH., WANG, Z. H., KALOUSH, K. E., SHACAT, J. (2021). Perceptions of urban heat island mitigation and implementation strategies: survey and gap analysis. Sustainable Cities and Society, 66, 102687. WANG, Y, BERARDI, U., AKBARI, H. (2016). Comparing the effects of urban heat island mitigation strategies for Toronto, Canada. Energy and Buildings 114, pp. 2-19.
prof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.
geoinformatika a diaľkový prieskum Zeme (GIdAj)
Prehrievanie mesta: modelovanie, dôsledky a zmierňovanie
Cieľom práce je modelovať prehrievanie mesta pre vybrané meteorologické situácie a identifikovať lokality v meste Košice, ktoré sú najviac postihnuté prehrievaním pomocou vhodných mezo- a mikromierkových meteorologických modelov (napr. WRF, ENVI-met, a pod.), modelov distribúcie slnečného žiarenia a povrchovej teploty v GIS-e GRASS ako aj dát z diaľkového prieskumu Zeme. V identifikovaných lokalitách je potrebné zhodnotiť veľkosť a štruktúru obyvateľstva z hľadiska ohrozenosti prehrievaním, a tak určiť najrizikovejšie lokality v meste. Pre tieto problémové lokality a meteorologické situácie navrhnúť možné zmierňovacie opatrenia na zníženie teploty urbánnych povrchov a vzduchu aj s ohľadom na viaceré regulačné predpisy v zastavanom území. Opatrenia navrhovať až na úroveň jednotlivých budov či ulíc. Opatrenia vo forme modifikácie vstupných geopriestorových dát budú použité pre opätovný prepočet modelov, aby bolo možné kvantifikovať ich účinnosť. Navrhované opatrenia budú komunikované so zainteresovanými stranami vrátane obyvateľov, aby bola zistená percepcia a podpora týchto opatrení. Prieskum bude realizovaný pomocou online percepčných máp a štruktúrovaného dotazníkového prieskumu. Výsledky prispejú k tvorbe metodiky na riešenie problému prehrievania miest a definovanie optimálnej implementačnej stratégie vrátane komunikačnej stratégie pre všetky zainteresované strany.
AGHAMOHAMMADI, N., SANTAMOURIS, M. (2023). Urban Overheating: Heat Mitigation and the Impact on Health. Advances in Sustainability Science and Technology. Springer, https://doi.org/10.1007/978-981-19-4707-0_18. AKMAR, A. N., KONIJNENDIJK, C., SREETHERAN, M., NILSSN, K. J. A. (2011). Greenspace planning and management in Klang valley, Peninsular Malaysia. Urban Forestry & Urban Greening, 37(3), pp. 99-107. ALI, S. B., PATNAIK, S. (2018). Thermal comfort in urban open spaces: Objective assessment and subjective perception study in tropical city of Bhopal, India. Urban Climate, 24, pp. 954-967. BECKMANN, S. K., HIETE, M. (2020). Predictors Associated with Health-Related Heat Risk Perception of Urban Citizens in Germany. International Journal of Environmental Research and Public Health, 17(3), 874. CHEN, B., XIE, M., FENG, Q., LI, Z., CHU, L., LIU, Q. (2021). Heat risk of residents in different types of communities from urban heat-exposed areas. Science of The Total Environment, 768, 145052. DERKZEN, M. L., VAN TEEFFELEN, A. J. A., VERBURG, P. H. (2017). Green infrastructure for urban climate adaptation: how do residents’ views on climate impacts and green infrastructure shape adaptation preferences? Landscape and Urban Planning, 157, pp. 106-130. FRANCIS, R. A., LORIMER, J. (2011). Urban reconciliation ecology: The potential of living roofs and walls. Journal of Environmental Management, 92(6), pp. 1429-1437. HAALAND, C., VAN DEN BOSCH, C. K. (2015). Challenges and strategies for urban green-space planning in cities undergoing densification: A review. Urban Forestry & Urban Greening, 14(4), pp. 760-771. HOFIERKA, J. (2022). Assessing land surface temperature in urban areas using open-source geospatial tools. International Archives of the Photogrammetry, Remote Sensing and Spatial Information Sciences - ISPRS Archives 48(4/W1-2022), 195-200. HOFIERKA, J., GALLAY, M., ONAČILLOVÁ, K., HOFIERKA, J. Jr. (2020). Physically-based land surface temperature modeling in urban areas using a 3-D city model and multispectral satellite data. Urban Climate, 31, 100566. HOLEC, J., ŠVEDA, M., SZATMÁRI, D., FERANEC, J., BOBÁĽOVÁ, H., KOPECKÁ, M., ŠŤASTNÝ, P. (2021). Heat risk assessment based on mobile phone data: case study of Bratislava, Slovakia. Natural Hazards, 108(3), pp. 3099-3120. IHA (2022). Institute of Health Analysis at the Ministry of Health of the Slovak Republic. Available at: https://www.health.gov.sk/?iza. KHATIBI, F. S., DEDEKORKUT-HOWES, A., HOWES, M., TORABI, E. (2021). Can public awareness, knowledge and engagement improve climate change adaptation policies? Discover Sustainability, 2(1), pp. 1-24. KULLA, M., NOVOTNÝ, L., PREGI, L., DVOŘÁK, P., MARTINÁT, S., KLUSÁČEK, P., NAVRÁTIL, J., FRANTÁL, B. (2022). The Good, the Bad, and the Nobody. Exploring diversity of perceptions of anaerobic digestion plants in Central and Eastern Europe. Energy Research and Social Sciences, 89, 102644. KOPECKÁ M., SZATMÁRI, D., HOLEC, J., FERANEC, J. (2021). Urban heat island modelling based on MUKLIMO: examples from Slovakia. AGILE: GIScience Series Series, 2(5), pp. 1-11. LEHMANN, S. (2014). Low carbon districts: Mitigating the urban heat island with green roof infrastructure. City, Culture and Society, 5(1), pp. 1-8. LINDBERG, F. (2007). Modelling the urban climate using a local governmental geo-database. Meteorol. Appl. 14, pp. 263–273. LOUGHNAN, M., NICHOLLS, N., TAPPER, N. J. (2012). Mapping heat health risks in urban areas. International Journal of Population Research, 518687. MIRZAEI, P. A. (2015). Recent challenges in modeling of urban heat island. Sustainable Cities and Society, 19, pp. 200-206. MOSER, S. C., PIKE, C. (2015). Community engagement on adaptation: Meeting a growing capacity need. Urban Climate, 14, pp. 111–115. ONAČILLOVÁ, K., GALLAY, M. (2018). Spatio-temporal analysis of surface urban heat island based on LANDSAT ETM+ and OLI/TIRS imagery in the city of Košice, Slovakia. Carpathian Journal of Earth and Environmental Sciences, 13(2), pp. 395–408. PARSAEE, M., JOYBARI, M. M., MIRZAEI, P. A., HAGHIGHAT, F. (2019). Urban heat island, urban climate maps and urban development policies and action plans. Environmental Technology & Innovation, 14, 100341. RAJAGOPALAN, P., SANTAMOURIS, M., ANDAMON, M. M. (2017). Public engagement in urban microclimate research: an overview of a citizen science project. In Schnabel, M. A. (ed). Back to the future: the next 50 years. Wellington (Architectural Science Association), pp. 703-712. SANDHOLZ, S., SETT, D., GRECO, A., WANNEWITZ, M., GARSCHAGEN, M. (2021). Rethinking urban heat stress: Assessing risk and adaptation options across socioeconomic groups in Bonn, Germany. Urban Climate, 37, 100857. SARHADI, F., RAD, V. B. (2020). The structural model for thermal comfort based on perceptions individuals in open urban spaces. Building and Environment, 185, 107260. TAN, P. Y., WANG, J., SIA, A. (2013). Perspectives on five decades of the urban greening of Singapore. Cities, 32, pp. 24-32. TIAN, Y., JIM, C. Y. (2012). Development potential of sky gardens in the compact city of Hong Kong. Urban Forestry & Urban Greening, 11(3), pp. 223-233. WANG, CH., WANG, Z. H., KALOUSH, K. E., SHACAT, J. (2021). Perceptions of urban heat island mitigation and implementation strategies: survey and gap analysis. Sustainable Cities and Society, 66, 102687. WANG, Y, BERARDI, U., AKBARI, H. (2016). Comparing the effects of urban heat island mitigation strategies for Toronto, Canada. Energy and Buildings 114, pp. 2-19.
prof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.